Spoveď Srdca

       

Od začiatku sme to vedeli, bolo to nad slnko jasne,

ze ty a ja si máme čo povedať, bolo to také krásne.

Mali sme to v sebe, ne neponáhľali sme veci,

cítili sme k sebe niečo, tajomnejsie ako vesmír.

Ale tiež je tu fakt, ze uz nešlo dlhšie cakat,

A tak ako sopka, vybuchlo to cele naraz.

Láska co nás zaliala je horucejsia než láva,

hreje nás no môže spáliť, len toho sa obavám.

Chcem Ti byt co najbližšie, lebo to co k tebe cítim,

je úplne najcistsie, tvoje srdce bit vidím.

A chcem aby si vedela, ze len s tebou môžem byt šťastný,

obetoval by som čokoľvek, pre tento sen krásny.

Chcem citit tvoje teplo, počúvať tvoj dych,

tlkot tvojho srdca určuje, ako bude to moje bit.

Tvoj dotik mi dáva život, no zabíja ma zároveň,

bojím sa totiž dňa, ked uz pre teba ničím nebudem.

Nechcem na to myslieť, skôr myslím stále na teba,

láska je najmocnejší cit, dokáže veci pekne zamotať.

Nechceme sa tomu brániť, veď je to také užasne,

s tebou môžem všetko, sloboda nemá žiadne hranice.

Dôverujem Ti bezvýhradne, celý sa Ti zverím,

ľúbim Ta a nedbám, čo všetko tým zmením.

Unesiem Ťa preč, ďaleko od všetkého zlého,

darujem Ti seba, zalejem ta nehou.

Chcem sa o teba starať, byť tvoj kamarát

milovať Ťa láska, kľudne aj dvakrát =)

Ďakujem  ! <3

Forbidden Love

Bol to pohľad. Prenikavý a možno najvýznamnejší pohľad v mojom živote,
bol to pohľad do tvojich krásnych očí , čo vo mne zanechal niečo čo nikdy nebude zbytočné .
Ten pohľad vo mne zanechal hlboké stopy, spôsobil radosť a ukončil muky.
Viem len že v ten moment neexistoval priestor ani čas, a už vôbec nie obavy či strach.
Čítal som Ti z očí volanie srdca, najčistejšie pocity vychádzajúce z hĺbky duše
nič tak silné a krásne som necítil ešte nikdy predtým, zasiahla si ma ako rana z kuše, ver mi.
Pohľad čo priniesol veľa nádeje no tiež skryté obavy, a potom tie dotiky, čo ma budú ešte dlho hriať ,
mi robia život krásnym , no mám dôvod sa pomaly začať aj trochu báť.
Čo keď  Ťi už nebudem mať čo ponúknuť a prestanem Ťa baviť, aj to sa môže stať
čo bude s naším vzťahom potom, keď už viac nebudeš ma hriať.
A to je môj kríž, moja najväčšia obava, že sa dostaneme do bodu,
keď jeden druhému budeme musieť už len zamávať..
Snívam o tom , ako s tebou prežijem život, ako Ti budem oporou na každej ceste,
tá myšlienka je tak pravá, a ja ľutujem že nejsme v inom čase na inom mieste.
Obetoval by som všetko, len pre tvoje šťastie ,
lebo to čo teraz píšem vo mne už dlhšie rastie.
Niet úprimnejších pocitov, lež tie ktoré v sebe chovám,
ale ani cesty späť, tvoje meno každý  deň volám.
A čakám , že sa zjavíš  že ma objíméš a čas, zas raz zastavíš.
Ale bojím sa, že tento sen skončí,  no nechcem na to myslieť..
neviem si predstaviť  život bez Teba, ten by nedával absolútne žiadny zmysel.
Vedz láska, že tieto slová sú všetko čo mám,
ale ani zďaleka nedokážu popísať  to čo cítim,
a keď som s tebou znamená to, že nie som sám
pochopil som čo je to láska, tak ako nikdy predtým.

Tajomstvo srdca

Luci, neviem kde začať mám toho toľko na srdci...

Myšlienky čo mi bičujú myseľ, hneď ráno keď vstávam, aj večer keď zaspávam. Ostré sťa črepy, cítim ich v hlave , nedajú mi spať, zarezávajú sa stále hlbšie do môjho vnútra.

V jednej ruke držím rozum v druhej srdce, no neviem čomu mám naslúchať.

Správna voľba neexistuje,no musím si vybrať, ináč sa zbláznim.

Pocity, ktoré k tebe chovám nie su prázdne a či bez opodstatnenia, a už vôbec niesu obyčajné. Ľúbim Ťa, a nebudem to tajiť. Teda svojim sposobom.

Dala si mi viacej než ktokoľvek iný, tvoj úprimný úsmev mi dáva silu do života.

Keď sme spolu čas nehrá absolútne žiadnu rolu, dokážem byt v tvojej prítomnosti hodiny. Hodiny môžem pozerať do tých tvojich nádherných očí, nemyslieť na nič zlé. Popravde, myslím na Teba ešte hodne dlho po tom, ako Ti dám zbohom. Tvoje objatie ma zohrieva ešte celú noc, no taktiež mi pripomína trpkú realitu. Realita a ja sa nemáme príliš v láske, ako iste vieš.

Nie som si istý ako ďalej, no vlastne  nad tým nechcem ani rozmýšľať. Chcem Ťa len objať, počúvať tvoj anjelsky hlas a snívať.

Chcem cítiť tvoje dotyky, lebo tie ma ukľudňujú ako malé dieťa. Nič na tomto svete nieje dvolezitejsie.

Náhody neexistujú.

To , že som Ťa stretol sa malo stať, ináč to byť nemohlo. Keby nebolo teba, neviem kde by som teraz bol.

Vzťah, aký sa medzi nami vyvinul, je niečo tak krásne a vzácne. No moje obavy sú väčšie každou minútou strávenou s tebou. Hovorí sa, že nič tak krásne nemôže vydržať večne.

Mám strach, lebo moja túžba po tebe rastie, ja však viem, že srdce nie je dobrý radca. Dal som Ti sľub. Bojujem s tým.

Si jedna z mála ,,vecí" v mojom živote, ktoré majú cenu, pre ktoré by som bol ochotný obetovať čokoľvek.

Vždy budem stáť pri tebe, tak ako stoji kapitán pri svojej lodi -  až do konca . Budem Ti svietiť na cestu, keď už nebudeš vedieť ktorým smerom.

Chcem pri tebe ostať navždy tak to cítim. Nech sa stane čokoľvek, nech to bude dobré či zlé, moje pocity ostanú rovnaké.

Opísal som to čo cítim, avšak slová nedokážu opísať čo sa mi ženie mysľou, nedokážu zachytiť tlkot môjho srdca keď som s tebou.  Je to to čo cítim, a to čo možno cítiš Ty, vždy keď ma objímeš, keď nepotrebujeme žiadne zbytočné slová.

Srdce radilo, aby som Ti povedal čo v sebe nosím, rozum ma však varoval, snažil sa ma zastaviť. Netuším aký je moj, náš osud, no viem , že ho nechcem ovplyvňovať ani vydieť kam nás zavedú jeho cesty. Jediné čo chcem je ostať navždy pri tebe, ako priateľ, ako človek čo Ťa ľúbi. Potrebujem Ťa a nikdy, nikdy Ťa nechcem stratiť.

To radšej obetujem život...

Pre Lucku

                                             Kniha pre Lucku
                                     (o jednej neobyčajnej princeznej)

Chcela si,  aby som Ti  napísal knihu, výpoveď zo srdca, čo bude mat váhu.
Dlho som váhal, kde a ako mám začať,  opísať tvoju krasu či skôr vlastnosti načať.

Chcem aby si vedela, že nadchádzajúce slova nosím už dlho v sebe
ruka počúva srdce a píše to, čo je venované len a len tebe.

Nie každý ma v živote to šťastie aby mohol povedať,  ze stretol anjela
a ze ta krásná bytosť sa aj naďalej, na jeho šťastí  podiela..
Si jeden z najúžasnejších darov vôbec,
postrážim si Ťa,  si predsa dar z nebies.
Spôsobuješ môj smiech,  úsmev a šťastie, pri tebe  je zrazu všetko omnoho ľahšie,
ukázala si mi, aký je život krásny, nemám sa čoho obávať, už nikdy nebudem prázdny.
Si pre mňa cennejšia ako všetko hmotné,  obetoval by som všetko -  city sú až tak mocné.
Ukludnuješ ma, napĺňaš moje prázdno, otváraš moje ja a ukazuješ mi krásno.
Ďakujem Ti , avšak  slová však nedokážu vyjadriť,
všetko to čo cítim, si spriaznená duša, s tebou lietam do výšin.
Lebo Ty vieš co máš povedať, tiež vieš čo máš spraviť,
vies co potrebujem  počuť, vieš ako sa cítim.
Ďakujem Bohu za Teba, nekonečne  ďakujem ze si,
nedokážeš si ani predstaviť ako veľmi mi na tebe zaleží.
Si ako krásny sen,  princezná z najkrajšej rozprávky a kráľovná zároveň.
Už navždy budem mat o teba starosť,  zaslúžíš si byt šťastná,
si anjelik ktorý mi dáva  dôvod žit a chuť smiať sa ....

Sen a sklamanie

Poznáš ten pocit.. Ked sa zobudíš a precitneš. Uvedomíš si, že to krásne, to bol len sen. Realita je krutá, úplne iná ako tvoje predstavy. A tebe je smutno za tým snom, chceš znovu zaspať. Ale nemôžeš ! V hlave máš príliš veľa zložitých myšlienok a šťastných spomienok, ktoré sa pod váhou reality menia na smutné, a bezútešné, a tvoje výkriky do tmy sú úplne bez odozvy, v tme zabudnuté...

Zobúdzaš sa zo sna ktorý bol tak krásny,

uvedomuješ si, že len v ňom môžeš byť ozaj šťastný,

Chceš znovu zaspať, spotený a prázdny,

myšlienky Ti režú myseľ, vkladáš ich do básní.

A tak píšeš o nej, ona Ti dáva slová,

ona Ti dáva silu, zobrať to pero znova.

A Ty potrebuješ do viet, svoju lásku schovať,

aj ked vlastne nevieš, či ju bude opätovať..

Ajtak píšeš ďalej rozlievaš z čistého vína,

demižón stále plný, a v tvojej hlave len ona,

Musíš myslieť iba na ňu, ved je krajšia ako Luna,

ale tvoje srdce praská, ako obohraná struna.

Nemôžeš jej povedať ako veľmi ju ľúbiš,

nemôžeš jej povedať ako veľmi za ňou smutiš

Plný beznádeje, sa do priepaste rútiš,

a aj ked tušíš, ako to skončí tak to aspoň skúšiš.

Vieš že musíš, pretože je to ona,

to na čo myslíš, ked sedíš sám doma.

Tvoj svet je tu a jej svet je tam,

myslíš iba na to, ako si v tom sám

Chceš ju milovať, ale podliehaš obavám,

Prijmeťe ma Lady? Len toho sa obávam...

Je medzi vami priepasť, kteru nitou zošívaš

aby ste k sebe mali bližšie, do svojich snov ju pozývaš,

Veď len tam môžte byť šťastný, tam jej lásku vyznávaš.

Padáš jej k nohám a znovu povstávaš,

ked Ťa volá k sebe a ty ju bozkávaš,

Potom ju obíjmeš, lásku od nej dostávaš,

Šepkáš jej: ,,Ľúbim Ťa", a zrazu od nej odchádzaš.

To sa zobúdzaš. A pomaly precitáš,

že to bol len sen, si pomaly domýšlaš

To že ju nezaujímaš, si v jej očiach prečítáš,

a už sa Ti nechce žiť, keď si to celé spočítaš...

Devour

Pozri  sme osamelí už príliš dlho, a  hlavne nás stále prenasleduje ten pocit ..
ako keď stojíš sama na okraji sveta, pod nohami priepasť v očiach slzy.
Hrdlo zviera prázdnota, kamkoľvek sa pozrieš horia mosty a to Ťa mrzí,
máš chuť kričať, plakať, utiecť niekam veľmi ďaleko, lenže to svinstvo stále drží...

Samotu zapíjame po večeroch v kluboch a baroch,  predstierajúc šťastie,
lenže akonáhle sa to divadlo skonči, už to zrazu nie je veľmi na smiech.
Veď sama vieš, že keď prestanú účinkovať tie drinky a pilule zdanlivo úžasné,
že keď pominú ilúzie tak ako prekrásne, tak aj falošné,
ten pocit sa zase vráti, a čeliť tomu zlato,  vie byť dosť náročné ..

Ležíme každý sám vo svojej posteli, mysliac na to isté,
samota by nás mala zoceliť, lenže spomienky  niesu až tak hmlisté..

Vynárajú sa stále dookola, sú pekné ale veľmi bolia.
deň za dňom čakáme zázrak, ale baby, my sme Tý čo volia...
A v tom asi spočíva ta naša nekonečná smola....

                                                             

Východ slnka....

Sedel  za oknom a sledoval mesto.  Vonku bola tma, ligotavé svetlá mesta sa mihotali v dokonalom tichu neskorej noci. Zachvílku sa vyberie von.  Miloval východy  slnka,  magické zrodenie nového dňa, božský kľud – začiatok.
 Alebo ich nenávydel?  Ich krása a teplo mu pripomínali všetko dobré a krásne,  ale taktiež mu pripomínali jeho bolestivú samotu na tomto svete.  Bol to boj v jeho mysli – samota.  Ale priťahovali ho tie farebné hry svetla na oblohe, ranný spev vtákov  aj vzduch bol iný.  Dýchalo sa mu ľahšie, zobúdzajuce sa mesto sledoval v jeho plnej krase.
 Sledoval nebo.  Tmavá obloha plná hviezd sa pomali začala meniť  na  prekrásne plátno plné farieb. Horúca červená guľa začala vykúkať tam kdesi  za nekonečným horizontom, ponad všetky tie strechy, pláne a lesy.  Azúrovo modrá obloha sa vlievala do orandžovožltých  miest,  ako ten najkrajší obraz na svete, tvorený zo srdca.
Sedel sám, pozoroval tú nádheru , a predstavoval si aké by to bolo sedieť tu s ňou.
Určite by bola očarená. Zabudla by na všetky problémy a potiaže. Len by sa mu opierala o rameno, a on by cítil jej prítomnosť, dobro a lásku.  Šepkal by jej,  ze ju lúbi, že s nou je všetko ľahšie, a krajšie.
Zapálil si cigaretu. Ach Tá slasť. Len on a cigareta.
Prečo sa vlastne tak opúšťal?  Sám ako prst kráča životom už veľmi dlho .. ,, Seriem na svet !“ pomyslel si.
Prečo nedokáže so sebou niečo spraviť, vzchopiť sa? Snažil sa.. Už toľko krát.
Lenže svet ho vždy zrazy na kolená, a on asi nebol predurčený byť bojovníkom..   Tak to už raz     je.  Uvedomuje si to..
Ponúkol by jej všetko čo má, obetoval by aj to posledné..  Je to láska? ..   Jednoznačnú  odpoveď nepoznal..
Nemal sa o tom s kým porozprávať,  mal chuť vstať a rozprášiť to špinavé mesto na trosky...
Zapálil si radšej ďalšiu cigaretu, snažiac sa prestať myslieť.. Na ňu...