Duša Spriaznená

Len veľmi ťažko píšu sa slová a básne,
keď aj posledná iskra zhasne, svetla čo kedysi svietilo tak jasne..

To, čo sme mali bolo tak nadpozemsky krásne,
dvaja, čo objavili hodnoty nadovšetko vzácne.

Spomínam, v tmavej izbe sám, na chvíle opojenia z vášne,
z pravej lásky, čo bola daná nám  vykvitlo naozajstné šťastie.

Našiel som spriaznenú dušu, vpila si sa do mňa ako kvapka tušu,
roztiekla si sa mi do žíl, keď Amor namiesto luku, použil kušu..

Patrili nám všetky hrejivé slnečné lúče, bolo nám nadovšetko fajn,
spolu s tebou dostal som neobyčajné kľúče , a to rovno k nebesám.

Prvá láska je ako nežné svetlo, čo zasvieti v chladnej tme,
pravá láska spozná sa ľahko, keď sme tým čím sme, s tým s kým sme..

Pozrel som Ti do očí a videl som v nich zmysel,
dala si mi nepoznané ale aj otrávila myseľ.

Lipol som na tebe, možno bola to vážna chyba,
pocitom však nerozkážeš, odolať sa nedá, to zaprel by som seba.

A ja daroval by so Ti, aj to modré z neba,
obetoval kôli tebe život - ak by bolo treba.

Avšak náš vzťah bol ale beda, poznačený jablkom od hada,
z časti veľká zrada, jak voči nemu, zradili sme seba..

Zavrela si predo mnou oči, už viac nevidel som múzu,
šťastie opustilo moje vody, stal som sa bábkou woodoo..

Myseľ trpí, telo volá o pomoc,
bola si jediná, mala si čarovnú moc.

Boli sme v rozprávke, nikdy som Ťa nemal dosť,
miloval som Ťa celým srdcom, teraz volám o pomoc...

Gaspo

Na jeseň padajú listy...

Som sám ako ešte nikdy predtým,
túžba povie chlad v povetrý a ja nespím..
Už nejakú tú noc, hlad vo mne stále besný,
nesni, chlapče naivný, už ten sen nesni...

Pocity prázdna, nekonečné jak samotný vesmír,
zasadené vo mne odkedy tu nie si,
besním , za šťastím čo gumou si kreslím...

Deň za dňom čakám zlom v tomto zlom,
stave mysle čo drtí ma jak slon ..
V čom ?! Spravil som chybu keď výčitiek ton,
nesiem si na chrbte ohnutom, ver mi deň za dňom.

Od mala slnko nado mnou bdelo svietilo,
tak čo sa kurva zmenilo, že teraz krúpy na mňa spanilo,
útočia až zbesilo, čo sa stalo s úsmevom, kam sa všetko dobré stratilo ?!

Posledné riadky ...

Zobudil som sa do ďalšieho slnečného rána – priznávam je krásne, avšak ťažko sa mi vstáva aj keď slnko svieti jasne, mňa nazad zvalí rana – každý deň po tvojom odchode prázdnejším sa stáva... Dala si mi dar, priniesla do života vecne kvitnúcu jar, mal som šťastie – vďaka tebe zažil som raj bolo to krásne – no už Ta nezaujímam vraj si mi napísala zvláštne, a ja nechápal som strašne, Čo sa stalo ?! Pýtal som sa vážne, neveril som tomu – ale ostal som Ti na smiech, a sám ocitol sa na dne.. So dojemným plačom si sa za mnou po týždni vrátila, buď zas mojim chlapcom si ma na ramene prosila, viem chybu som spravila , tiež vždy som Ta milovala – si mi do ucha sepkala, nechcel som to počúvať, ale ta chvíľa ma tak nejak dostala , a Ty zas dosiahla si svoje víťazstvo – aby potom vyzliekla si ma donaha.. Nikdy som nebol skutočne zamilovaný, až kým som nestretol teba, tvoja prítomnosť bola uník z pekla – rovno do bezstarostného neba. Potreboval som byt s tebou stále viac, nežne návyková droga niekoľko dní za mesiac, už vôbec nebola postačujúca doba. Pozrel som Ti do oči a zrazu som začal chápať, uveril som v šťastie a prestal som tápať, dala si mi lásku – za to Ti darjeeling veľká vďaka. Ale dal som Ti sľub , že nebudem na teba nič skúšať bola by predsa škoda, tak pekne priateľstvo rúcať. Došla si za mnou sama, že oddnes Ta chcem tuľkať, bol to vývoj situácie, nebolo možné prestať. Ale od začiatku sme vedeli, že sme na zánik odsúdený Ty nešťastné zadaná, ja nešťastne nezadaný... lenže osud nezmeníš mali sme byt pripravený, veď vlastne Ty si bola – to ja som bol naivný ! Bola to krásna rozprávka, aj keď nie úplné podľa predstav museli sme sa skrývať, až napokon pustila si vesla, nikdy mi nebolo jasne a trápi ma to do dneska, ako mohla naša hviezda tak rýchlo svietiť prestať.. Vždy si si išla za svojim, sebecky a isto, každý ma svoje chyby - ja tiež nie som big boss ale Ty si nemala zábrany – ja trpel som to tíško láska je cit mocný, tiež zaslepí ta bráško. Každý mi otváral oči, len ja som nevnímal, videl som iba ju – prvú ku ktorej som pestoval, lásku prvú, lásku pravú a tak som prežíval. Kašľal som na všetkých a všetko – všetok čas len jej som venoval, keby som musel, život by som pre môjho anjelika obetoval. Aj popri všetkých divných veciach, aj po všetkých tých neprajných rečiach stále som miloval aj keď zakázané ovocie predsa. Musí to už niečo znamenať, keď chlap dokáže cele mesiace preplakať , a tu mizériu umocnila obava, ktorej som sa najväčšmi obával bola to všetko lož, len naivná predstava ?! Dnes už to je jedno, aj keď stále viem ako voniaš, pamätám si tvoj hlas, aj čo máš rada po nociach.. Dnes už to je jedno, dávno zabila si všetko, toto je posledná spoveď a chcem dať vedieť jedno : Ďakujem Ti žena, zo srdca a naozaj úprimne dala si mi viac než ktokoľvek, a ja nikdy nezabudnem.. Spomínam len na krásne chvíle, tie západy slnka a nahúlené chvíle J Vďaka tebe a tvojej povahe, uvedomil som si to čo je podstatne, teda aspoň vo svojej podstate , tak zbohom a ži šťastne ---