utorok 18. februára 2014

Posledné riadky ...

Zobudil som sa do ďalšieho slnečného rána – priznávam je krásne, avšak ťažko sa mi vstáva aj keď slnko svieti jasne, mňa nazad zvalí rana – každý deň po tvojom odchode prázdnejším sa stáva... Dala si mi dar, priniesla do života vecne kvitnúcu jar, mal som šťastie – vďaka tebe zažil som raj bolo to krásne – no už Ta nezaujímam vraj si mi napísala zvláštne, a ja nechápal som strašne, Čo sa stalo ?! Pýtal som sa vážne, neveril som tomu – ale ostal som Ti na smiech, a sám ocitol sa na dne.. So dojemným plačom si sa za mnou po týždni vrátila, buď zas mojim chlapcom si ma na ramene prosila, viem chybu som spravila , tiež vždy som Ta milovala – si mi do ucha sepkala, nechcel som to počúvať, ale ta chvíľa ma tak nejak dostala , a Ty zas dosiahla si svoje víťazstvo – aby potom vyzliekla si ma donaha.. Nikdy som nebol skutočne zamilovaný, až kým som nestretol teba, tvoja prítomnosť bola uník z pekla – rovno do bezstarostného neba. Potreboval som byt s tebou stále viac, nežne návyková droga niekoľko dní za mesiac, už vôbec nebola postačujúca doba. Pozrel som Ti do oči a zrazu som začal chápať, uveril som v šťastie a prestal som tápať, dala si mi lásku – za to Ti darjeeling veľká vďaka. Ale dal som Ti sľub , že nebudem na teba nič skúšať bola by predsa škoda, tak pekne priateľstvo rúcať. Došla si za mnou sama, že oddnes Ta chcem tuľkať, bol to vývoj situácie, nebolo možné prestať. Ale od začiatku sme vedeli, že sme na zánik odsúdený Ty nešťastné zadaná, ja nešťastne nezadaný... lenže osud nezmeníš mali sme byt pripravený, veď vlastne Ty si bola – to ja som bol naivný ! Bola to krásna rozprávka, aj keď nie úplné podľa predstav museli sme sa skrývať, až napokon pustila si vesla, nikdy mi nebolo jasne a trápi ma to do dneska, ako mohla naša hviezda tak rýchlo svietiť prestať.. Vždy si si išla za svojim, sebecky a isto, každý ma svoje chyby - ja tiež nie som big boss ale Ty si nemala zábrany – ja trpel som to tíško láska je cit mocný, tiež zaslepí ta bráško. Každý mi otváral oči, len ja som nevnímal, videl som iba ju – prvú ku ktorej som pestoval, lásku prvú, lásku pravú a tak som prežíval. Kašľal som na všetkých a všetko – všetok čas len jej som venoval, keby som musel, život by som pre môjho anjelika obetoval. Aj popri všetkých divných veciach, aj po všetkých tých neprajných rečiach stále som miloval aj keď zakázané ovocie predsa. Musí to už niečo znamenať, keď chlap dokáže cele mesiace preplakať , a tu mizériu umocnila obava, ktorej som sa najväčšmi obával bola to všetko lož, len naivná predstava ?! Dnes už to je jedno, aj keď stále viem ako voniaš, pamätám si tvoj hlas, aj čo máš rada po nociach.. Dnes už to je jedno, dávno zabila si všetko, toto je posledná spoveď a chcem dať vedieť jedno : Ďakujem Ti žena, zo srdca a naozaj úprimne dala si mi viac než ktokoľvek, a ja nikdy nezabudnem.. Spomínam len na krásne chvíle, tie západy slnka a nahúlené chvíle J Vďaka tebe a tvojej povahe, uvedomil som si to čo je podstatne, teda aspoň vo svojej podstate , tak zbohom a ži šťastne ---

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára