Som sám ako ešte nikdy predtým,
túžba povie chlad v povetrý a ja nespím..
Už nejakú tú noc, hlad vo mne stále besný,
nesni, chlapče naivný, už ten sen nesni...
Pocity prázdna, nekonečné jak samotný vesmír,
zasadené vo mne odkedy tu nie si,
besním , za šťastím čo gumou si kreslím...
Deň za dňom čakám zlom v tomto zlom,
stave mysle čo drtí ma jak slon ..
V čom ?! Spravil som chybu keď výčitiek ton,
nesiem si na chrbte ohnutom, ver mi deň za dňom.
Od mala slnko nado mnou bdelo svietilo,
tak čo sa kurva zmenilo, že teraz krúpy na mňa spanilo,
útočia až zbesilo, čo sa stalo s úsmevom, kam sa všetko dobré stratilo ?!
