piatok 13. júna 2014

Duša Spriaznená


Len veľmi ťažko píšu sa slová a básne,
keď aj posledná iskra zhasne, svetla čo kedysi svietilo tak jasne..

To, čo sme mali bolo tak nadpozemsky krásne,
dvaja, čo objavili hodnoty nadovšetko vzácne.

Spomínam, v tmavej izbe sám, na chvíle opojenia z vášne,
z pravej lásky, čo bola daná nám  vykvitlo naozajstné šťastie.

Našiel som spriaznenú dušu, vpila si sa do mňa ako kvapka tušu,
roztiekla si sa mi do žíl, keď Amor namiesto luku, použil kušu..

Patrili nám všetky hrejivé slnečné lúče, bolo nám nadovšetko fajn,
spolu s tebou dostal som neobyčajné kľúče , a to rovno k nebesám.

Prvá láska je ako nežné svetlo, čo zasvieti v chladnej tme,
pravá láska spozná sa ľahko, keď sme tým čím sme, s tým s kým sme..

Pozrel som Ti do očí a videl som v nich zmysel,
dala si mi nepoznané ale aj otrávila myseľ.

Lipol som na tebe, možno bola to vážna chyba,
pocitom však nerozkážeš, odolať sa nedá, to zaprel by som seba.

A ja daroval by so Ti, aj to modré z neba,
obetoval kôli tebe život - ak by bolo treba.

Avšak náš vzťah bol ale beda, poznačený jablkom od hada,
z časti veľká zrada, jak voči nemu, zradili sme seba..

Zavrela si predo mnou oči, už viac nevidel som múzu,
šťastie opustilo moje vody, stal som sa bábkou woodoo..

Myseľ trpí, telo volá o pomoc,
bola si jediná, mala si čarovnú moc.

Boli sme v rozprávke, nikdy som Ťa nemal dosť,
miloval som Ťa celým srdcom, teraz volám o pomoc...

Gaspo

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára